Ornament

Články

  • Anketa uverejnená v Slovenských pohľadoch

    Podrobnosti
    • Návštevy: 3529
    Hodnotenie používateľov: 5 / 5

    Na otázky šéfredaktora Slovenských pohľadov odpovedá Radovan Brenkus.

    1. Médiá a politika. Iskrí to medzi vládou a médiami. Kto má pravdu?

    Na takto sformulovanú otázku sa nedá jednoznačne odpovedať, pretože život sa neriadi matematickými pravidlami. Médiá a politika sú jednoducho o ľuďoch. Vláda pozostáva z jedincov obhajujúcich svoje záujmy, to isté platí pre médiá. V prípade konfliktu záujmov, ktorý pozorujeme, by som sa čudoval, keby to medzi vládou a médiami neiskrilo. Na druhej strane názorová platforma konkrétneho média často býva v dostatočnej zhode s politikou vlády a nemožno hovoriť o nejakom iskrení, keď sa médium stáva silným nástrojom ovplyvňovania verejnej mienky prostredníctvom ľudí poplatných predstaviteľom štátu. Vzťah vlády a médií sa neustále mení, pravdu môže mať raz jedna, inokedy druhá strana. Názor občana, pokiaľ nejaký vlastný má, v konečnom dôsledku závisí od neho samého, od jeho zdravého úsudku a zváženia všetkých súvislostí. Túto možnosť hľadania pravdy, typického pre menšinu, by som nepodceňoval. V zásade platí, že médium, považované za nástroj moci, ktorým sa moc propaguje, slúži skupinám jednotlivcov, ktoré ho finančne podporujú. Nemusí to byť vláda. Neexistujú teda odpolitizované médiá, hoci sa mnohé radi vyhlasujú za nezávislé.

  • Dokonalosť tohto sveta spočíva v jeho nedokonalosti

    Podrobnosti
    • Návštevy: 2239
    Hodnotenie používateľov: 5 / 5

    Rozhovor so spisovateľom Radovanom Brenkusom (Dotyky 2008/3)

    P. H.: Dnešný svet mi pripadá ako hrniec vody, ktorá je tesne pred varom. Nemáš aj ty tento pocit? Nevisí niečo vo vzduchu? Ak áno, čo to je? Čo sa môže v najbližších desaťročiach udiať v tomto obrovskom hrnci? Kto a čo sa v ňom uvarí? Aká bude slovenská príchuť polievky?

    R. B.: Nielen ja, ale väčšia časť populácie má pocit, že nad nami visí Damoklov meč. Nepredstavuje nič abstraktné – bezmocnosť, pošliapaná dôstojnosť, strata morálnych hodnôt, násilie a veľa ďalších negatívnych javov, to všetko vyjadruje správanie a konanie konkrétnych ľudí, zosobňujúcich sociálne vzťahy. A tie sú priamym následkom ekonomických mechanizmov spoločnosti. Politici ich sotva radikálne zmenia v najbližších desaťročiach, takže predpokladám, že takýto stav popri reformách zotrvá dlhšie. Problém môžu riešiť jedine efektívnejším získavaním finančných prostriedkov a hospodárnejším prerozdeľovaním bohatstva. V týchto otázkach zostávam optimistom, verím, že vstupom do eurozóny sa situácia v našej krajine bude naďalej zlepšovať, i keď nie každý bude z toho profitovať v adekvátnej miere. Globalizácia vo svojom hrnci uvarí ešte veľa smrteľníkov a ja individuálnym popravám nezabránim. Ide totiž o opakujúcu sa antinómiu v základných sociologických úvahách: čo je lepšie – vláda silného priemeru, ktorá si, niekedy zložená z beztvarých jedincov dosadených vlastníkmi kapitálu a mediokraciou, nakoniec podrobí ostatných na otrokársky, feudálny či kapitalistický spôsob, alebo systém s pevnou organizačnou hierarchiou, kde sa napokon ako v mravenisku potlačí akýkoľvek individualizmus? Obidve riešenia vedú k rovnakému výsledku – k diktatúram formou rôznych druhov pseudodemokracií. Demokracia ako taká nejestvuje, každá je autokratická. Celé dejiny sú síce bojom antagonistických síl nepožadujúcich prvý ani druhý model spoločnosti, ale ich pohyb v konečnom dôsledku strieda moc jedných voči druhým. A o anarchii vieme svoje. Duchovným spásonosným útekom pre nás ostáva náboženstvo, filozofia a umelecká tvorba. Zvieratá môžu predvádzať najkrajšie tanečné figúry, no pre ne tanec nemá význam baletu. Očakávam, že slovenská príchuť polievky nebude až taká trpká. Isto si krajiny v rámci Európskej únie zachovajú svoju národnú identitu, jazyk a históriu, hoci už existujú koncepty jednotnej európskej kultúry, podľa ktorých sa bude realizovať trend spoločných dejín.

  • Tvoríme, aby nás nezadlávilo prázdno?

    Podrobnosti
    • Návštevy: 2385
    Hodnotenie používateľov: 5 / 5

    Rozhovor so spisovateľom, literárnym kritikom a vydavateľom Radovanom BRENKUSOM (Knižná revue 2007/21)

    Už z názvov vašich diel vyplýva akási fascinácia mysticizmom. Je pre vás uvažovanie o posmrtnosti dôležitým pre život? Necítite v tejto téme prílišný návrat do wertherovského romantizmu?

    Nie, pretože téma posmrtnosti sa mi vidí priveľmi vzdialená od postavy Werthera, hoci ani on sa nemohol vyhnúť úvahám o smrti. V jeho prípade sa Goethe ujal najmä témy neopätovanej lásky k Lotte, kedy nielen Werther pri svojej povahe musí skončiť tragicky. Základné pocity márnosti, ktoré v každej dobe neobídu takmer nijakého mladého človeka, ho robia „večnou“ postavou. Na základe vašej otázky som si teraz uvedomil istú paralelu s poviedkou Na druhom brehu, kde Pavol tiež končí tragicky pre neopätovanú lásku k Verone. Podobnosť je však vonkajšia. Príbeh so záverom má iné podložie, rieši iné záležitosti a uprednostnením témy posmrtnosti Pavol na rozdiel od Werthera umiera šťastne. Vážna literatúra sa vyvíja, takže komunikácii s minulosťou sa nedá vyhnúť už len z hľadiska kolektívneho vedomia. Otázka znie, či konkrétny návrat v literatúre je zopakovaním napísaného, alebo prináša originálny pohľad. Táto náročná úloha zostáva na pleciach literárnych vedcov. Preto si nedovolím tvrdiť, že v mojich témach je návrat do romantizmu, tobôž ako autor nemôžem súhlasiť s nejakým prehnaným návratom. Keby som bol o ňom presvedčený, žiadnu knihu by som z rúk nepustil na verejnosť. Ak za jeden z podstatných znakov literárneho romantizmu budeme považovať rozpor medzi túžbami a skutočnosťou, nevylučujem, že tento prvok nie je obsiahnutý v mojej tvorbe. Nie som ale kompetentný hodnotiť vlastnú tvorbu. Samozrejme, uvažovanie o posmrtnosti mi pre praktický život pripadá zbytočné. Na druhej strane si uvedomujem, že nie sme tu preto, aby sme uspokojovali iba svoje základné potreby. Na rozdiel od zvierat pátrame po vlastnom zmysle a v určitom štádiu sa posmrtnosť stáva súčasťou iných závažných etických otázok.

Strana 2 z 2